Monitorské rozhovory #12

RNDr. Lenka Kanková Friedmanová, MBA

Expert Clinical Research Associate ve společnosti Novartis

 

Lenka vystudovala biologii na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích, později obdržela titul MBA v oboru PR na College of International Business ISM v Prešově. V roce 2022 nastoupila na externí doktorandské studium v nanotechnotogiích na Technické univerzitě v Košicích.

Na pozici monitorky se pohybuje již 15 let.

Je také spoluvlastníkem firmy RK Trade, která dodává zdravotnické pomůcky.

 

Bylo pro Vás těžké najít si po škole práci?

Pravdupovediac nie, a to preto, že som sa vždy obklopovala šikovnými ľuďmi, ktorí si o mne tiež mysleli, že som šikovná a práca mi bola ponúknutá.

Začínala som v nemeckej CRO, ktorá pár dní po mojom nástupe ukončila pôsobenie na Slovensku. Najali ma, aby som pomohla monitorke zatvoriť centrá. Po robote som náhodou išla niekde na pivo a sťažovala som sa, že hneď po nástupe musím riešiť ukončenie pracovného pomeru a niekto pri stole spomenul, že Neox hľadá na Slovensku monitora, tak som sa prihlásila a zobrali ma.

V podstate som mala šťastie, uspela som asi na mojom druhom pohovore v živote.

 

Jakým způsobem jste práci hledala?

Vždy som chcela robiť vedu a veľmi naivne som si myslela, že v Košiciach sa aj nejaká veda robí. Veľmi rýchlo po škole som pochopila, že nie. Vedela som, že pracovať v laboratóriu za pár eur nechcem a tiež som vedela, že nemôžem ani nič predávať, pretože ja nie som obchodníčka. Vždy som mala veľmi blízko ku výskumu a preto som si hľadala niečo najbližšie k tomu.

 

Co pro Vás bylo při prvních pohovorech nejnáročnější?

Môj úplne prvý pohovor bola čistá katastrofa. Hlásila som sa na pozíciu farmaceutického reprezentanta v nemenovanej generickej firme. Skončilo to fiaskom, keď som dostala záchvat smiechu pri otázke: ako by ste mi predali toto pero? Vedela som, že toto nie je moja cesta. Bez slova som sa zdvihla, slušne som pozdravila a išla som domov.

 

Co Vás přivedlo ke klinickým hodnocením a jak jste se o nich dozvěděla?

Po magisterskom štúdiu som nastúpila na doktoranské štúdium, ale nedokončila som ho. Nebola som schopná napísať 2 články do karentových časopisov, pretože celá moja práca bola doslova vykradnutá osobou, ktorá si na môj úkor urobila docentúru.

Na škole som sa ale spoznala s fajn ľuďmi a práve jedna moja kolegyňa mala sesternicu, ktorá pracovala pre spomínanú nemeckú CRO. Veľmi súrne hľadala človeka, ktorý vie po anglicky a má biologické vzdelanie. Vzala som to a odvtedy sa veziem vo vodách klinického skúšania.

 

Co Vás na této práci nejvíc baví?

Tá práca je veľmi komplexná a baví ma na nej veľa vecí. To najpodstatnejšie je, že aj vďaka mne sa k pacientom môže dostať inovatívna liečba. Baví ma charakter tej práce, to že nie ste zavretí niekde v kancelárii, ale ste pánom svojho času. Musím sa veľa vzdelávať a udržiavať angličtinu na určitej úrovni. Kedysi ma bavilo aj cestovanie, ale to už ma vôbec nebaví.

 

Specializujete se ve studiích na nějakou oblast?

Špecializujem sa na kardiológiu, ale mám štúdie aj z iných indikácii. Kardiológiu mám ale najradšej, mám tam už vybudované vzťahy so študijnými tímami a robí sa mi s nimi výborne.

 

Působíte v roli expert CRA. Mohla byste tuto pozici více přiblížit?

Tá rola prišla s rokmi praxe. V spoločnosti ktorej pracujem je to najvyššia možná rola u monitora. Som zodpovedná za komplet manažment centra od selekcie až po uzatvorenie. Čaká sa odo mňa samostatnosť a schopnosť rýchleho rozhodovania. Ak mi pridelia juniora na komonitoring, tak ho/ju aj mentorujem, ale to je skôr sporadicky.

V čem se na centrech dělá nejvíce chyb?

Najviac chýb robia centrá, ktorá vedú 2 typy hlavných skúšajúcich:

1. majstri sveta, ktorí sú najmúdrejší a niet nad nich, alebo potom

2. maskot – asi ešte nebezpečnejší typ, ktorý Vám horkoťažko niečo podpíše a dá Vám najavo ako ho tým otravujete. Každý jeden monitor si tým prejde počas svojej praxe a s týmito typmi sa stretne.

Ja povačšine pracujem s overenými investigátormi, ktorí si dajú poradiť a sami ma kontaktujú, ak si s niečim nie sú istí. Som priateľská a nápomocná, ale musím povedať, že aj prísna.

Priznám sa, že kedysi, keď som bola neskúsená monitorka, mala som tendenciu sa s tímami kamarátiť, teraz to už nerobím. Napriek tomu, že si s niektorými členmi tímu tykáme, tak udržiavam veľmi profesionálne vzťahy a v súkromí sa s nikým nestretávam. Potrebujem mať čistú hlavu.

 

Je ve studiích někde prostor pro zlepšení?

Priestor na zlepšenie je na oboch stranách. Aj na strane sponzorov a aj na strane centier. Na strane sponzora sú to najma systémy, ktoré sa neustále menia, často sú pomalé. Čo sa týka manažmentu skúšania, tak tam niekedy pravá ruka nevie čo robí ľavá.

Na strane centier by v niektorých prípadoch bolo treba viac času venovať zdrojovej dokumentácii a celkovo papierom. Niekedy berú centrá veci prílíš na ľahkú váhu, ale aj na to majú monitora, aby ich trochu dal dokopy a vysvetlil im, kde je sever. 😀

 

Jaký máte tip na udržování skvělých vztahů s centry?

V prvom rade musíte ovládať komplet protokol, manuály a systémy, aby sa nestalo, že keď Vám niekto z centra zatelefonuje a bude si pýtať radu, že mu ju nebudete vedieť dať. Nie je hanba povedať, že si to ešte raz pozriem a zavolám o 5 minút, ale monitor musí vedieť centru pomôcť.

Potom je to komunikácia – neexistuje, že niekomu z centra nezdvihnete telefón, neodpoviete, nepomôžete. Sú centrá, ktoré volajú s každou prkotinou, pretože neovládajú protokol, manuál. Aj vtedy treba komunikovať a nastaviť si určité hranice, alebo im slušne vysvetliť, nech sa ten protokol naučia.

Ja som priateľský typ človeka, ale od centier vyžadujem, aby veci robili správne, aby si v žiadnom prípade nerobili postupy podľa seba. Protokol je ako biblia pre veriach. „Moji“ investigátori ma rešpektujú kvôli profesionalite a to hovorím síce neskromne, ale je to tak. 😀 Tí, ktorí ma nerešpektovali, tak s tými už nepracujem, jednoducho neprešli selekciou v ďalších skúšaniach.

 

Jaké vlastnosti by podle Vás měl mít monitor?

Na to sa hľadá odpoveď veľmi ťažko a každý by Vám na ňu odpovedal ináč. Ja si myslím, že monitor nesmie byť  tzv. stresor. Musí mať určitú odolnosť. Musí mať ku skúšaniu naštudované materiály a musí vedieť komunikovať. Základom je zdravý sedliacky rozum, ako v každej inej práci. Medzi monitorom a centrom musí byť rešpekt, dôvera, ale aj určitý odstup.

 

Co monitor potřebuje, aby ho jeho práce bavila?

Dobrú pracovnú atmosféru, manažéra, ktorý ho podporí, ak treba. Musí mať čas na svoj osobný život, nesmie byť zavalený prácou. Veľmi veľa monitorov skončilo kvôli vyhoreniu, práca im prerástla cez hlavu, obetovali jej rodinu.

 

Jak by měla vypadat ideální spolupráce mezi monitorem a projektovým manažerem?

Monitor i clinical trial manager (CTM) sú partneri. Dobrý CTM veľa deleguje na monitora a nekontroluje ho, ako malé dieťa. CTM je ten, kto Vám má vysvetliť postup, ak niečomu nerozumiete. Mnoho CTMs iba preposiela emaily a to sa potom vypomstí na projekte. Nie je nič horšie ako keď chémia medzi CTM a monitorem nefunguje.

 

Myslíte si, že jsou juniorští monitoři dostatečně připraveni na svou roli?

Určite sú vo firme, kde pracujem teraz. Máme to výborne nastavené, je tam trénerka, ktorá sa niekoľko mesiacov juniorom venuje, okrem toho juniori chodia na komonitoringy so seniormi a expert monitormi a až po niekoľkých mesiacoch idú do terénu sami a vždy si ešte môžu pýtať experta, aby šiel s nimi. Firma nebude riskovať bezpečnosť pacientov.

To, ako to je v niektorých CRO je otázne, počula som všakované príbehy, myslím si však, že celý systém je nastavený veľmi prísne a firmy sa mladým venujú viac ako to bolo pred 15timi rokmi.

 

Máte pro monitory doporučení, které by ve své praxi využili?

Hlavne nech ovládajú protokol, monitoring plán a nech sa vedia orientovať v manuáloch.

Nech sa z toho celého nezbláznia a prioritne nech dávajú pozor na bezpečnosť pacienta. To, či nejaký patient log je vyplnený, alebo bude až nabudúce je šumafuk, ale to, či pacient zobral správnu krabičku lieku, je dôležité.

 

Vyzkoušela jste si i manažerskou roli, nicméně jste u ní nezůstala…

Bola to výborná skúsenosť a kebyže žijem v Bratislave, tak sa jej nevzdám. Ja však žijem v Košiciach. Mám syna, ktorý bol v čase môjho manažévania prvák/druhák na ZŠ. Nemohla som sa mu venovať, všetko bolo na manželovi, ktorý to nemohol zvládnuť.  Od pondelka do piatku som bola v Bratislave – raz kvôli mítingu, potom som mala komonitoringy, inokedy som pripravovala oddelenie na audit. Začal sa mi rúcať vzťah s manželom a synom, to bol jediný dôvod, pre ktorý som to vzdala. Rada na to spomínam a dalo mi to veľa nadhľadu v živote. Možno raz…

 

Jak zvládáte work-life balance?

Snažím sa, niekedy je to o hubu a niekedy v pohode. Mám 2 chrtov, každý deň s nimi musím ísť von. Stretnem kopu ľudí, pokecám. Veľmi si potrpím na to, aby som dostatok času venovala synovi, rada sa s ním rozprávam. Kedysi som cvičila jógu, ale na to mi už neostal čas teraz, pri tých psoch. A mám rada dobré červené víno. Nemám zlý život.

 

Kdo Vás v životě nejvíce ovlivnil?

Teraz dám úplné klišé – môj otec. Bol to neskutočný človek, veľmi múdry. Potrpel si na to, aby som mala dobré vzdelanie, aby som bola dobrý človek, venoval mi dostatok času. Naučil ma šoférovať, podporoval ma vo všetkom, čo som robila. Žial zomrel mladý na rakovinu hrubého čreva a preto mám blok pri onkologických štúdiach, nechcem ich monitorovať a zatiaľ ani nemusím.

 

Jaké knihy Vás v poslední době zaujaly?

Ja milujem filozofické knihy, mojimi obľúbencami sú darwinisti: Hitchens a Dawkins. Páči sa mi aj Váš Prof. Flegr. Prečítala som komplet Junga. Počas vianoc som čítala autobiografiu Jacka Nicholsona a skriptá z fyziky tuhých látok. Tá fyzika je peklo. 😀

 

Jaké jsou Vaše koníčky?

Mojim najväčším koníčkom je moja motorka. Momentáne jazdím na Harleyi Lowrider ST El Diablo.

Medzi koníčky ešte počitam aj lásku k modernému umeniu, milujem galérie. Keď som niekde na výlete, vždy si vyčlením deň na nejakú galériu, nakazila som tým aj môjho syna.

 

Jak nejraději odpočíváte a dobíjíte baterky?

Veľmi rada jazdím na motorke, ale nemám toľko času koľko by som chcela. Ročne urobím tak maximálne 8000 km.

Okrem motorky svoj čas venujem svojim chrtom, mám vipeta Skúba a galgu Yumu. Na nič ďalšie už čas nemám. Syn má už 15 rokov, už ma tak nepotrebuje.

 

Děkuji za rozhovor!